Stravou na krvný tlak a cholesterol
Správne potraviny a životospráva zásadným spôsobom prispievajú k optimálnej funkčnosti srdca a ciev. Dokážu vyliečiť preťaženú krvnú sústavu.
Hovorí vám niečo tento vzorec: 0 – 30 – 5 – 140 – 90? Nie, nejde o nové označovanie mier missiek ani o novoobjavený kód majstra Leonarda. Je to luxemburské číslo zdravého srdca. Vyjadruje, že človek, ak sa chce vyhnúť kardiovaskulárnym problémom, by nemal fajčiť, asi 30 minút denne by sa mal venovať pohybovým aktivitám, udržiavať si hladinu cholesterolu v krvi najviac 5 milimol na liter a krvný tlak 140/90.
Určite si vravíte, že to sa ľahko povie. Prestať fajčiť alebo sa donútiť ísť si zabehať, to sa ešte teoreticky dá. Je to otázka vôle a presvedčenia. Ale ako máte donútiť srdce, aby pumpovalo správne – ani nie príliš silno, ani nie príliš slabo? A ako máte primäť krv, aby sa prečistila a zbavila škodlivého cholesterolu?
Luxemburské číslo zdravého srdca je, prirodzene, ideálny stav, o ktorý by sme sa mali snažiť. Na to, aby mal človek hladinu cholesterolu a výšku krvného tlaku v norme, je potrebné mať dobrú životosprávu a správnu výživu. V strave by sme mali uprednostňovať všetky potraviny, ktoré majú nižší obsah tzv. saturovaných tukov.
Nasýtené a nenasýtené tuky
Saturované, čiže nasýtené tuky, sú živočíšneho pôvodu. Nachádzajú sa napríklad vo vajciach, mäse alebo syre. Obsahujú vysoké percento cholesterolu. Čím viac je tuk nasýtený, čo možno celkom spoľahlivo docieliť jeho prepálením, tým ťažšie ho organizmus trávi a tým ľahšie sa ukladá a uchováva v tele.
Oproti tomu nenasýtené tuky slúžia k udržaniu vnútornej teploty, k izolácii nervových buniek, k rovnováhe hormónov a okrem iného aj k zachovaniu jemnej a pružnej pokožky. Nenasýtené tuky obsahuje väčšina rastlinných olejov, nesmú sa však zahrievať alebo tepelne spracovávať. Nenasýtené tuky rýchlo a bezo zvyšku emulgujú a oxidujú, takže ich organizmus dobre trávi a prijíma.
Potraviny ako liek na srdce
Zdrojom týchto „dobrých“ tukov sú mastné kyseliny, ktoré si však organizmus nedokáže sám vyrobiť. Preto ich musí získavať z potravín, napríklad z orechov, surových šalátov, ryžových klíčkov, olív, sezamových alebo slnečnicových semienok.
Zdravá strava však sama osebe ešte nestačí na to, aby bol srdcovo-cievny systém v kondícii. Treba sa stravovať pravidelne a po menších porciách, aspoň v piatich alebo šiestich dávkach denne. Mäso postačuje jesť dva- až trikrát do týždňa, pričom treba uprednostňovať to chudé. Malo by sa pripravovať skôr varením a dusením ako vysmážaním. Striedmi by sme mali byť aj pri konzumácii strukovín, ktoré stačia raz do týždňa.
Aspoň dva razy do týždňa by sa na stole mali objaviť ryby, ktoré obsahujú mastné kyseliny s vysoko ochranným efektom pre naše srdce a cievy. Šetriť by sa nemalo na ovocí a zelenine, ktorých by sme mali skonzumovať aspoň pol kilogramu denne. Ak dodržíte tieto zásady, vaše srdce a cievy sa vám odvďačia.
