Vonné bylinky a zelené korenie

Odpradávna sa v rôznych kuchyniach používajú rôzne byliny ako korenie na dochucovanie pokrmov. Okrem špecifickej arómy a chuti obsahujú aj mnoho dôležitých látok, ktoré ovplyvňujú náš organizmus – predovšetkým systém tráviaci a nervový. Predstavujeme vám štyri z mnohých…

 

Bazalka
Voňavá rastlinka pochádza z južnej Ázie. Do európskej kuchyne sa dostala z východnej Indie a Iraku v priebehu 16. storočia. Dnes patrí k jednému zo základných korení juhoeurópskych kuchýň – používajú sa čerstvé listy alebo sušená, drvená stopka. Bazalka pravá je jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky až 40 cm. Pestovať sa dá v záhradkách, na balkónoch aj okenných parapetoch. Celá rastlina a hlavne jej listy sú silne aromatické, vôňa pripomína klinček. Okrem silíc obsahuje triesloviny a iné látky. V ľudskom organizme má vplyv na vylučovanie žalúdočných štiav, pôsobí proti nafukovaniu, podporuje chuť k jedlu a tráveniu a uľahčuje odkašliavanie. Zlepšuje aj činnosť obličiek a upokojuje nervy.

Oregano
Tejto byline sa v Taliansku hovorí origano, v Španielsku a Mexiku zas orégano. Z názvoslovia je teda jasné, do akej skupiny bylín či korení sa radí. V našich krajinách oregano od vekov patrilo medzi tzv. svätojánsky kvety, ktorý sa trhal na sviatok sv. Jána a mal ľudí aj zvieratá celý rok chrániť pred chorobami. Pomocou oregana sa vraj dala pričarovať aj láska… V kuchyni sa používa sušené a často tam, kde majorán, s ktorým patrí do príbuznej čeľade.

Oregano je vytrvalá bylina s červenkastou stopkou a jemnými chĺpkami, dorastá do výšky cca pol metra. Celý príjemne vonia. Najlepšie sa mu darí na slnečných stráňach či pasienkoch. Je liečivý, obsahuje hlavne silicu thymol, triesloviny a horčiny. Pomáha pri kašli, má protizápalové účinky a zvyšuje vylučovanie žlče. Pôsobí aj proti hnačkám a podporuje chuť k jedlu.

Ligurček
Aromatická bylina pochádza z prednej Ázie, divoko rastie v južnej Európe. Zmienka o jeho pestovaní ako polievkového korenia bola zaznamenaná už v 12. storočí. U nás je ligurček známy ako bylina z Podkrkonošia, kde sa mu ľudovo hovorilo vlstek či apich. Tradične sa ním korenili polievky v období Veľkej noci, keď bolo zvykom jesť ‘niečo zeleného’. Ligurček je vytrvalá bylina so stopkou až 2 m vysokou, jeho listy vyzerajú podobne ako zelerové. Patrí do čeľade mrkvovitých. Celá rastlina vonia ako polievkové korenie. Jeho aróma je spôsobená silicou terpineol; okrem nej obsahuje napríklad vitamíny, enzýmy, živicové látky alebo organické kyseliny. V kuchyni sa používa čerstvý alebo sušený a drvený, a pre výraznú arómu vždy v menšom množstve. Patrí aj medzi rastliny liečivé. Má vplyv na vylučovanie tráviacich štiav, mierni bolesti pri nafukovaní, podporuje činnosť srdca, pečene. Je močopudný a mierne žlčopudný.

Trebuľka
Bylina pochádza z juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie. Známa bola už v starom Grécku a ako zelenina predávaná na tržniciach. U nás je známa trebuľka siata, ľudovo nazývaná stoklasa alebo trebuľa. V staročeskej kuchyni bol pridávaný napríklad do tvarohových kysnutých koláčov a neskôr ju vo svojich receptoch hojne odporúčala M. D. Rettigová.

Trebuľka siata je jednoročná rastlina dorastajúca do výšky cca 50 cm. Má jemné sperené lístky (podobné listom koreňového petržlenu) a okolíky drobných bielych kvietkov. Patrí do čeľade mrkvovitých. Čerstvé listy príjemne koreninovo vonia a vňať chutí sladkasto. Používa sa čerstvá aj sušená. V ľudskom organizme podporuje trávenie, je mierne močopudný. Obsahuje vitamíny, minerálne látky a aromatickú silicu.

Viete, že…
Mnohé diéty (nielen zoštíhľujúce, ale trebárs pre ľudí s chorobami žalúdka či srdca) odporúčajú obmedziť či úplne vylúčiť najbežnejšie ochucovadlo – soľ? Avšak aj diétne jedlo by malo byť chutné, a práve v týchto prípadoch dostávajú príležitosť bylinky. Všeobecne sa dietárom odporúča pridávať do jedál mierne dávky petržlenovej vňate, pažítky, mäty, saturejky, bazalky, yzopu, tymianu, oregana, medovky a ďalších, ktoré spestria chuť pokrmov a podporia zdravie!